Druhá poľská republika (poľ. II Rzeczpospolita Polska) bol štátny útvar, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1939. Poľská republika vznikla po prvej svetovej vojne, 123 rokov po zániku zvrchovaného poľského štátu. V prvých rokoch svojej existencie sa druhá republika snažila presadiť svoje územné nároky a stanoviť svoje hranice, čo viedlo k napätiu so všetkými okolitými štátmi s výnimkou Rumunska a k niekoľkým vojnám (najmä k rusko-poľskej vojne). Poľská republika bola parlamentnou republikou, avšak kvôli neochote poľských politických strán sa dohodnúť, nacionálnemu napätiu a hospodárskym ťažkostiam boli poľské vlády veľmi nestabilné. Maršal Józef Piłsudski reputáciu parlamentnej reprezentatívnej demokracie, ktorú nazýval „sejmokraciou“, ešte viac podkopal, čím získaval podporu pre štátny prevrat v máji 1926 a pre vojenskú diktatúru, ktorá viedla k politickej i národnostnej perzekúcii a potláčaniu demokratických princípov a práv. Český historik Karel Durman o medzivojnovom Poľsku napísal: „Poliaci radi považovali svoju republiku za veľmoc, bol to však skôr prelud ich ‚politického národa‘, ktorý rovnako ako v minulosti v zásade tvorila inteligencia: i keď sa jej zloženie dosť zmenilo (tých, ktorí sa pýšili šľachtickým pôvodom bolo teraz menej), zachovala si okrem ctností i všetky zlozvyky minulých generácií – hádavosť, presvedčenie o vlastnej výnimočnosti, národnostnú a rasovú neznášanlivosť.“ Druhá poľská republika zanikla po nemeckej a sovietskej invázii do Poľska v októbri 1939. Source: Wikipedia (sk)