Nicolás Gómez Dávila (* 18. máj 1913, Bogota, Kolumbia – † 17. máj 1994, tamže) bol popredný kolumbijský filozof, katolícky tradicionalista a reakcionár. Písal formou krátkych esejí, viaceré jeho knihy sú len zbierkami jeho úsečných poznámok. Kvôli podobnosti štýlu a čiastočne aj spoločenských postojov býva niekedy označovaný ako „Nietzsche z Ánd“. Nemal univerzitné vzdelanie, bol samoukom a hovoril niekoľkými jazykmi. Odmietal oficiálne funkcie a žil výlučne z rodinného majetku. Jeho literárne dielo sa skladá z iba niekoľkých publikácií. Roku 1954 vydal svoju prvotinu s názvom Notas I (Poznámky I), zbierku aforizmov a krátkych reflexií, z ktorých väčšina nemala viac než pár odsekov. V roku 1959 vydal zbierku esejí pod názvom Textos I (Texty I – vyšlo slovensky pod názvom O ľudskom údele). Notas aj Textos boli vydané v drobnom náklade. Obe predpokladali svoje pokračovania, ku ktorým ale nedošlo. O osemnásť rokov vychádza dvojzväzkové Escolios a un Texto Implícito (Scholia k implicitnému textu, 1977). Po tejto zbierke aforizmov v roku 1986 nasledovalo jej pokračovanie, ďalšie dvojzväzkové dielo Nuevos Escolios a un Texto Implícito (Nové scholia k implicitnému textu). Trilógiu uzatvára jednozväzková zbierka z roku 1992 s názvom Sucesivos Escolios a un Texto Implícito (Ďalšie scholia k implicitnému textu). Okrem toho napísal dve krátke eseje, De iure, pravdepodobne z roku 1970 a vydanú až v roku 1988, a El Reaccionario Auténtico (Autentický reakcionár), ktorá sa objavila posmrtne v roku 1995. Až nemecké preklady týchto publikácií, vydané zásluhou viedenského vydavateľstva Karolinger Verlag, mu získali uznanie od spisovateľov a filozofov, spomedzi ktorých môžeme spomenúť Roberta Spaemanna, Martina Mosebacha, Reinharta Maurera, Ernsta Jüngera a Botha Straußa. Source: Wikipedia (sk)